Funkčné poruchy žalúdka sú veľmi časté. V praxi sa s nimi stretávam niekoľkokrát za týždeň hoci pacient nemusí prísť s tým, že ho bolí žalúdok, má reflux, dyspepsiu, nepríjemný pocit v epigastriu, či problém zjesť celý obed. Funkčná porucha žalúdka sa môže prejavovať len zmenami na pohybovom aparáte, ktoré môžu, ale taktiež nemusia bolieť. Nazývame ich reflexné zmeny. Pacient paradoxne nemusí mať žiadnu bolesť, ale z postury a visceralného vzorca, ktorý nachádzame pri palpačnom a aspekčnom vyšetrení, odhalíme problém so žalúdkom ešte predtým, ako pacienta začne niečo bolieť. V tomto článku si popíšeme typické a atypické prejavy, ale takisto znaky, ktoré sú spojené s poruchou žalúdka na pohybovom aparáte či mäkkých tkanivách na podklade viscero-somatického reflexu, teda porucha orgánu spôsobila zmeny na pohybovom aparáte.

Žalúdok je inervovaný parasympaticky a sympaticky. Sympatické vlákna pre žalúdok vychádzajú zo segmentov Th4-8. Pri poruche žalúdka nachádzame reflexné zmeny v tejto oblasti, s maximom Th 4-6. Nachádzame citlivý periost na processi spinosi, ktorý je pri palpácií bolestivý na dotyk. Najbolestivejší periost je na processe, ktorý je "vpadnutý ventrálne", processus spinosus daného segmentu je palpačne viac ventrálne v porovnaní s processom spinosom nad lebo pod. V týchto segmentoch nachádzame aj zmenu kĺbnej mobility, kĺbne blokády chrbtových segmetov. Segment vpadnutí ventrálne značí extečnú blokádu daného segmentu. Ďalšie blokády nachádzame sternokostálne 5.-7. rebro vľavo.
Keďže je žalúdok parasympaticky inervovaný z nervus vagus, ktorý vychádza z lebky z foramen jugulare, nachádzame aj blokádu AO skĺbenia.
Bránica, ktorá je nad žalúdkom a na ktorú sa žalúdok upína, je inervovaná n.phrenicus, ktorý vychádza zo segmentov C3-5, nachádzame blokádu aj v tomto segmente a trigger point v bránici vľavo. Obecne môžeme povedať, že blokáda C3-4 dráždi n.phrenicus, tvorí trigger point v bránici a mení biomechaniku dýchania.
Trigger pointov, ktoré nachádzame pri poruche žalúdku alebo GERD, je hneď niekoľko. Keďže žalúdok je lokalizovaný primárne vľavo, lokalizácia trigger pointov je dominantne na ľavej strane. Typickým trigger pointom je v hornej ľavej časti m.rectus abdominis, m.obliquus externus, s tým spojený bolestivý úpon rectus abdomis a celkovo hypertonia ľavého horného brušného kvadrantu. Ďalší trigger point spolu s periostálnym bodom nachádzame v 5.-6. a 6.-7. medzirebrí na ventrálnej strane hrudného koša v blízkosti kostosternalného skĺbenia.
Do obrazu reflexných zmien patrí aj zmena dychového stereotypu na horný (záťažový) typ dýchania. Tento typ dýchania preťažuje auxiliárne (pomocné) nádychové svaly, ktoré sa dostávajú do hypertonu, vznikajú v nich trigger pointy a následne kĺbne blokády hornej hrudnej a krčnej chrbtice. Horný typ dýchania nachádzame obecne pri orgánových poruchách. Je tomu tak preto, že pri štrukturálnej alebo funkčnej poruche orgánu dochádza k zmene napätia obalov, fascií, závesného aparátu orgánu, ale i samotného orgánu, mení sa vnímavosť a citlivosť receptorov obecne. Znižuje sa prah citlivosti nociceptorov, ktoré pri podráždení vysielajú nociceptívny signál senzorickým vláknom do miechy. Pri bráničnom (abdominálnom) dýchaní sa naťahujú uvedené štruktúry, mení sa poloha orgánu a tým dochádza k dráždeniu receptorov. Aby mozog tomu zamedzil, zmení typ dýchania na horný. Zmenou dýchania a napätia tkanív dochádza ku zníženej pohyblivosti orgánu. Telo takto chce zabezpečiť, aby sa orgán chránil a liečil. Je to rovnaký prístup ako napr. pri probléme s ramenom, pri poruche je takisto znížená mobilita.
V nadväznosti na horný typ dýchania nachádzame trigger pointy v ďalších svaloch, konkrétne pectoralis major, pectoralis minor, bránica, scalenii, SCM. Tieto trigger pointy sa nachádzajú ventrálne. Preto, ak pri vyšetrení nájdeme horný typ dýchania u hocijakého pacienta s hocijakým problém, vždy musíme vyšetriť brušnú dutinu.
Viscerálny vzorec sa neprezentuje len na ventrálnej strane, ale aj dorzálnej. Trigger pointy nachádzame vo svaloch trapezius pars ascendens, rhomboidei a infraspinatus na ľavej strane.
Porucha každého orgánu sa prezentuje tvorbou tzv. Chapmanových bodov. Pre žalúdok nachádzame Chapmanové body v 5.-6. a 6.-7. medzirebrí ventrálne vľavo, dorzálne medzi Th5-6 a Th6-7 vľavo.
Ak je porucha akéhokoľvek orgánu, dochádza ku zmene napätia fascialného komplexu, ktorý osteopati nazývajú central tendon. Central tendon nemá slovenský preklad či ekvivalent a preto v texte budeme naďalej používať originálny názov. Central tendon predstavuje fasciálny pruh alebo fasciálny komplex (v lit. ako fascial string), ktorý prechádza telom od báze lebky k panvovému dnu, nachádza sa pred chrbticou v povrchových a hlbšie ležiacich fasciálnych vrstvách tela, funguje spoločne ako funkčná jednotka, ktorá spája lebku s panvovým dnom. Ak je v tele prítomná dysfunkcia, ktorá by mala byť chránená v globálnom reťazci ochrany, fascie sa sťahujú smerom k miestu dysfunkcie s najväčším napätím. Zvýšené napätie v okolí orgánu funguje ako protekcia, znižuje mobilitu a motilitu orgánu. Keďže obaly fasciálnych orgánov (peritoneum, perikardium, pleura) sú integrované do tohto systému, kompenzačné zvýšenie napätia sa nachádza aj v tejto fascii. Keď cirkulácia prechádza cez fasciu, zvýšené fasciálne napätie narúša cirkuláciu orgánu. Konkrétne to znamená, že patologické napätie v centrálnej šľache narúša cirkuláciu v orgánoch a môže byť spúšťacím bodom narušenej funkcie orgánu alebo môže viesť k zníženej schopnosti orgánu kompenzovať biologické, fyzikálne alebo chemické noxy. Teda zvýšenie napätie centrálnej šľachy, zvýšené napätie fascií, znížená cirkulácia, znížená imunita, znížená odolnosť orgánu.
Pri skrátení "central tendon" dochádza ku zmene postury. U Pacientov nachádzame predsunuté držanie hlavy a kyfotické postavenie C-Th prechodu. U niektorých pacientov môže byť kyfotické postavenie len C-Th prechodu, u iného aj zvýšená kyfóza celej Th chrbtice. Títo pacienti majú obraz horného skríženého syndrómu či sternosymfyzeálneho syndrómu. Pri funkčnom vyšetrení nachádzame u týchto pacientov blokády C-Th prechodu (a s tým spojená blokáda 1.rebra ventrálne) a hornej hrudnej chrbtice. Ak funkčná porucha trvá dlhšiu dobu, dochádza v danej oblasti k zmene prekrvenia hlbokých štruktúr, čo sa prejaví metličkovými žilkami v oblasti C-Th prechodu.
Kĺbna blokáda C-Th prechodu má významný vplyv na ramenný pletenec a horné končatiny. Dochádza ku zmene mobility, prekrvenia a bolestivosti vyžarujúcej do hornej končatiny. V končnom dôsledku nás môže pacient navštíviť len s bolesťou lakťa.

Pri chronickom probléme so žalúdkom nachádzame metličkové žilky aj v okolí žalúdka. V danej oblasti nachádzame "oblúčik", ktorý vypadá, ako by kopíroval hornú časť žalúdka, resp. okraj bránice. To nám hovorí, že v danej oblasti je chronicky zvýšené napätie mäkkých tkanív a bránice, je narušená cirkulácia v daných tkanivách a prekrvenie si "hľadá inú cestu". Podobné môžeme vidieť aj u iných orgánov, napr. pečene.
Každý orgán má svoju referenčnú zónu, kam sa patológia konkrétneho orgánu prejavuje. Nazývajú sa Headové zóny. V týchto zónach dochádza ku reflexným vegetatívnym zmenám ako zmena potivosti, zmena prekrvenia kože a dermografizmu, zmena teploty kože a podkožia, zmena napätia svalstva, tvorba trigger pointov, pohyblivosti fascií, citlivosti na dotyk atď.
Kam sa prejavuje bolesť zo žalúdka? Najčastejšie sú 3 oblasti. Ventrálne v oblasti xiphoideu a ľavého epigastria, ľavého ramenného pletenca a medzi lopatkami. Ak Vám pacient povie, že ho bolí medzi lopatkami, chyťte ho za slovo a spýtajte sa: A bolí Vás presne medzi lopatkami, teda na chrbtici, alebo medzi chrbticou alebo lopatkou? Ak odpovie medzi lopatkou a chrbticou, bolesť pochádza z niektorého trigger pointu vo svaloch: scalenii, latissimus dorsi, multifidi, rhomboidei, serratus posterior superior, infraspinatus, levator scapulae či stredný trapéz.
Ak však odpovie presne medzi lopatkami, na chrbtici, ukazuje na headovú zónu žalúdka. V tomto prípade je nutné vyšetriť palpačne oblasť žalúdka a reflexné miesta, kam sa porucha žalúdka prejavuje: Th4-6, Chapmanové body, trigger pointy.
Ak pacient ukazuje na ramenný pletenec, bolesť pochádzajúca z orgánu má typicky prejav. Viac si prečítate v tomto článku: Ako sa typicky prezentuje bolesť pochádzajúca z orgánu
Ako vzniká reťazenie do oblasti ramena či je krku si prečítate v ďalšom článku: Viscerálna manipulácia - je dôležitá v praxi?

Pacienta však môže pri poruche žalúdka bolieť len chronicky hlava. Pri vyšetrení nachádzame blokády hornej krčnej chrbtice spolu s trigger pointmi vo svaloch krátke extenzori šije, semispinalis capitis, splenius capitis, sternocleidomastoideus a digastricus. Poruchy v uvedených štruktúrach sa prezentujú bolesťou do oblasti hlavy. Tieto zmeny sú spôsobené zmenou postury a skrátenia central tendon.
No a prečo pacienta nemusí nič bolieť, hoci pri vyšetrení nachádzame funkčné poruchy, teda zmenu napätia svalstva, mäkkého tkaniva, kĺbne blokády, zmeny prekrvenia, postury, teda viscerálny vzorec? Nutné je si uvedomiť, že telo má obrovskú schopnosť kompenzácie. Vie sa danej situácií prispôsobiť jak zmenou postury, tak zmenou napätia tkanív či biochémie. Dlhú dobu nemusí pacient mať žiadny väčší alebo vážny problém, len menšie ako občasný reflux, dyspepsiu, nafúknutie brucha, menší apetít, obstipáciu, bolesti hrudnej či krčnej chrbtice, ramena, stuhnutosť trupu atď. Častokrát sa takýto pacient dostane do ambulancie fyzioterapeuta náhodou či pre niečo úplne iné. Fyzioterapeut z vyšetrenia a odhalenia visceralného vzorca by sa mal detailnejšie zamerať na anamnézu a funkčné vyšetrenie, odhaliť prvé malé náznaky spomenuté vyššie a informovať pacienta, že žalúdok "má problém". Pretože potom môže byť prvým prejavom napr. žalúdočný vred.
Našťastie sa väčšina pacientov dostane k nám včas a funkčné poruchy žalúdka môžeme liečiť veľmi efektívne. Správne vedená fyzioterapia má efektivitu medzi 80-90%.
Komplexný pohľad na orgány, ako je uvedený v tomto článku, a prácu s orgánmi, sa naučíte na veľmi obľúbenom kurze Viscerálna manipulácia.
Zdroje:
Hebgen, E. (2011) Visceral Manipulation in Osteopathy. Edition Thieme Medical
Petr Bitnar - Změny aktivity horního a dolního jícnového svěrače při změne respiračních a posturálních podmínek, dizertační práce, Praha 2022
Kurz Komplexný prístup v terapii ramenného pletenca - rehathink.sk, lektor Mgr. Daniel Sobotka a Mgr. Lukáš Kasala
Kurz Viscerálna manipulácia - rehathink.sk, lektor Mgr. Lukáš Kasala
TRAVELL, Janet G. a SIMONS, Lois S., DONNELLY, Joseph M.; FERNÁNDEZ DE LAS PEÑAS, César; FINNEGAN, Michelle a FREEMAN, Jennifer L. (ed.). Travell, Simons and Simons' myofascial pain and dysfunction: the trigger point manual. Third edition. Philadelphia: Wolters Kluwer Health, [2019]. ISBN 978-0-7817-5560-3.
Physiology, Chapman’s Points - StatPearls Publishing; 2025,
ZDRHOVA, Lucie; BITNAR, Petr; BALIHAR, Karel; KOLAR, Pavel; MADLE, Katerina et al. Breathing Exercises in Gastroesophageal Reflux Disease: A Systematic Review. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s00455-022-10494-6.
KOLÁŘ, Pavel. Rehabilitace v klinické praxi. Druhé vydání. Praha: Galén, [2020]. ISBN 978-80-7492-500-9.
Commenti