Smiech sa často nazýva najlepší liek, spánok najlepší lekár či fyzioterapeut :).
Smiech má veľmi pozitívne účinky na naše telo. Je to najsilnejšia antistresová zbraň, akú môžeme použiť a akú má každý z nás v prirodzenej výbave.
Ak stres pôsobí v konečnom dôsledku ako choroba, bude jeho opak, antistres, posilňovať zdravie. A čo môže byť kvalitnejším opakom stresu než smiech? Rastúci výskum ukazuje, že humor a smiech môžu viesť k podstatným zdravotným benefitom.
Smiech je po plači prvý neslovný komunikačný prejav, prvá vokalizácia spokojnosti. 17-denné dieťa sa na matku smeje a usmieva, hoci si to ešte neuvedomuje, jedná sa o tzv. anjelský úsmev (angel smile).
Aké sú fyziologické účinky smiechu?
Srdečný smiech má pozitívny včasný, ale aj oneskorený vplyv na náš organizmus. Srdečný smiech predstavuje veľmi intenzívne aeróbne cvičenie. Srdečná aktivita po minúte smiechu sa rovná 10 minutám intezivného cvičenia na rotopéde. Smiech, pri ktorom sa nám trasie brucho (tzv. Belly laughter), prekysličí výborne celý organizmus. Pri ňom sa napínajú aj iné svaly, ktoré sa tak posilňujú. Počas hlasných zvukov hehehe, hihihi, ešte viac hahaha alebo hohoho, stúpa výdaj energie o 10-20%. Takže sa 10 minúť hurónskeho smiechu spálime naviac až 40 kcal (cca 160 kJ). Signály vychádzajúce z pracujúcich svalov zabezpečia lepšie prekrvenie vnútorných orgánov.
Zlepšuje a posilňuje sa obeh v lymfatickom systéme.
Jedinec nielen že vypadá mladší, ale jeho organizmus sa naozaj omladzuje.
Súčasne klesá množstvo prozápalových zložiek imunity, koncentrácia stresových hormónov, znižuje sa alergická reaktivita, upravujú sa metabolické parametre, hodnoty glycidov a lipidov u zdravých, ale aj u napr. diabetikov.
Rozširujú sa priedušky, a to aj u astmatikov.
Pokiaľ ide o riadiace funkcie, smiech odstraňujem symptómy stresu tým, že brzdí výdaj všetkých stresových hormónov a naopak, vedie k produkcii mozgových opioidov, ktoré ukľudňujú. Smiech vyvoláva v mozgu sériu fascinujúcich neurologických reakcií. Keď sa smejeme, mozog uvoľňuje neurotransmitery, ako sú endorfíny a dopamín, čo vytvára pocity šťastia a relaxácie. Tieto neurotransmitery hrajú významnú úlohu pri zdvíhaní nálady a zmierňovaní stresu, úzkosti a depresie. Napríklad výskum naznačuje, že po smiechu sa hladiny endorfínov môžu zvýšiť až o 30%. Prefrontálny kortex, ktorý riadi sociálne správanie a rozhodovanie, sa stáva aktívnym počas smiechu, čím sa zvyšuje sociálna väzba a celková duševná relaxácia.
Keď sa smejeme, endorfíny pôsobia ako prirodzené lieky proti bolesti. Teda znižujú pocit bolesti. Klinická štúdia zistila, že pacienti, ktorí sledovali komédie, hlásili bolesť o 35 % nižšiu ako tí v kontrolnej skupine.
Zlepšuje a posilňuje sociálny kontakt. Uľahčuje schopnosť odpustenia jak sebe, tak aj druhým. Posiňuje všetky prejavy, ktoré sú pravým opakom poplachovej reakcie (boj alebo útek).
Grimasa smiechu sa zapisuje do pamäte a zlepšuje jak celkové naladenie, tak budúce postoje.
Zlepšuje stav mysli, posilňuje sebavedomie, optimistické postoje. Existujú silné dôkazy, že smiech stimuluje limbický systém, emocionálny mozog. Táto aktivácia môže vyvolať pocity eufórie, dokonca aj v ťažkých časoch.
Aktivuje imunitný systém tým, že vedie k rýchlemu vyplaveniu buniek pôsobiacich antiviroticky a antibakteriálne. Ale taktiež proti nádorovým bunkám. Výskumy preukázali, že v skupinách, rodinách či spoločenstvách, kde sa pestuje smiech, je menšia chorobnosť a tým aj nižšia prace neschopnosť.
Posilňuje protistresové systémy v samoriadených orgánoch a systémoch, hlavne v kardiovaskulárnom a tráviacom. Je pozoruhodné, že smiech aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý vyvoláva fyzickú relaxáciu a u niektorých jedincov znižuje krvný tlak o 10 až 20 bodov.
Posilňuje ochotu k učeniu a zlepšuje rýchlosť učenia. Upevňuje pamäťovú stopu. Zlepšuje kreativitu.
Napomáha k súdržnosti existujúcej aj vznikajúcej skupiny, rodiny, spoločenstvu.
Zlepšuje medziľudskú komunikáciu.
Niekedy sa hovorí, že smiech je opakom plaču. Mnoho etológov sa domnieva, že je opakom agresívneho nastavenia, nie plaču.
Smiech je vďaka existencii a funkcii zrkadlových neurónov v mozgu nákazlivý.
Harmonizuje psychiku a telo.
Pokiaľ ide o sociálne emócie, navodzuje stav harmonického naladenia a rezonancie s druhými. Ľudia, ktorí sa spolu viac smejú, majú menej tendencii sa vzájomne napádať.
Smiech je prevenciou depresie. Rozjasňuje chvíle prítomnosti, vedie k ich uvedomeniu a prežívaniu a bráni tak negatívnym pocitom vztiahnutým k minulosti či budúcnosti aby nás ovládali.
Je účinnou prevenciou celej rady civilizačných chorôb vyvolávaných psychosociálnym stresom.
Veľký sociálny význam smiechu a humoru poznáme najlepšie v momente, keď tieto základné komunikačné prvky chýbajú. Človek, ktorého nedokážeme rozosmiať alebo nedokáže rozosmiať nás, človek, ktorý nezdieľa s nami smiech a humor nám nikdy nemôže byť blízky.
Humor je jisté vidění světa, je to umění vidět svět - Karel Čapek
Humor zmenšuje trápenie. Zmenšuje/znižuje chorobnosť. Zlepšuje patologický stav. Preto ho niekedy paradoxne používajú viac chudobní a trpiaci jedinci než mocní a zdraví. Tí o svojej moci nežartujú.
Keď sa smejeme, endorfíny pôsobia ako prirodzené lieky proti bolesti. Tieto zlúčeniny nielen zlepšujú náladu; tiež znižujú pocit bolesti. Klinická štúdia zistila, že pacienti, ktorí sledovali komédie, hlásili bolesť o 35 % nižšiu ako tí v kontrolnej skupine.
Smiech môže zmeniť hru pri zvládaní bolesti. Štúdie odhaľujú pozoruhodnú koreláciu medzi humorom a znížením bolesti. Napríklad pacienti podstupujúci chirurgický zákrok, ktorí sa zúčastnili na terapii humorom, zaznamenali 50% zníženie potreby liekov proti bolesti v porovnaní s tými, ktorí tak neurobili.
To, čo nás rozosmeje, je u každého z nás iné. Ale všetky druhy humoru majú niečo spoločné. Prekvapivý zážitok, videnie súvislosti v novom, komickom svetle.
Potreba humoru je aj hlboká biologická potreba. Humor sám ako jeden zo spôsobov uchytenia a zvládania nebezpečenstiev premenlivého života.
Človek k tomu, aby prežil dobrý, kvalitný, príjemný a častý smiech, musí mať vnútri radosť.
Ľudia sa niekedy stávajú pacientmi taktiež preto, že majú radosti málo. Nechávajú si medzi prstami zachytiť momenty, kedy by ju mohli zachytiť. Evidentné je to u detských pacientov. Rada štúdií preukázala, že deti, ktoré sa málo smejú a radujú, majú vyššie stresové parametre a takisto sú omnoho častejšie choré.
Známy český psychiater Radkin Honzák odporúča vlastnú metódu. Zoberte si zápisník a napíšte si naň dve veľké 3 3. Na každej stránke potom zapisujte 3 pekné veci, ktoré sa Vám v ten deň prihodili a 3 pekné veci, ktoré spravili sami.
Už ste možno od niekoho počuli, že robiť radosť sám sebe je sebecké alebo primárne by sme mali robiť radosť druhým. Na to sa dá povedať jednoduchá odpoveď. Nemáte dostatok vlastnej radosti, nemáte z čoho dávať druhým. Čo nemám, to nedám.
Comments